Severské primáty a tieňové bábky
Alexander David Turner je veľmi talentovaný mladík. Že neviete, kto je Alexander David Turner ? Možno vám viac povie skrátené Alex Turner. Stále nič ?
Začneme okľukou…
Britské združenie komikov menom Monty Python’s Flying Circus natočilo v roku 1983 svoj posledný oficiálny spoločný film The Meaning of Life – Zmysel života. Tretia kapitola tohto podivného filmového dielka má názov Tretí svet. Nie, nebudeme sa ďalej venovať ani filmografii „Monty Pytónov“, ani geopolitickým otázkam. Pointou tohto úvodu je umiestnenie spomínaného „tretieho sveta“. Podľa „Monty Pytónov“ sa tretí svet nachádza v grófstve Yorkshire. Hoci to vyznieva až príliš ironicky, niečo na tom bude. Južný Yorkshire a jeho metropola Sheffield musia veľkomestským Londýnčanom naozaj pripomínať tretí svet. Oceliarne, sídliská, veľké a jednotvárne predmestia, ťažký a neradostný život robotníkov. A predsa sa aj Sheffieldčania môžu pochváliť niečim, čo im aj Londýnčania môžu závidieť. Z Sheffieldu, presnejšie z predmestia High Green, pochádza Alexander David Turner.
Kto je teda Alex Turner ? Alex Turner je vlastník výnimočného talentu, nezameniteľného hlasu a frontman v súčasnosti už dvoch úspešných hudobných zoskupení. Najlepší vývozný „artikel“ mesta Sheffield pritom oslávil na sviatok Troch kráľov tohto roku len 22 rokov.
Príbeh o gitare pod vianočným stromčekom v rodine Turnerovcov, o rozhodnutí štrnásťročných kamarátov Alexa a Jamieho Cooka, inšpirovaných koncertom The Libertines, založiť hudobnú skupinu, pozná každý fanúšik Arctic Monkeys, skupiny, ktorej názov je vlastne ukážkový klimaticko-biologický oxymoron. Rovnako aj príbeh o neznámej a veľkými vydavateľstvami ignorovanej skupine mladíkov z Yorkshiru, ktorú preslávil fenomén zvaný internet. Úspech prvého albumu Arctic Monkeys „Whatever People Say I Am, That’s What I’m Not“ bol taký fenomenálny, že sa stal najrýchlejšie sa predávajúcim debutom v histórii. Samozrejme, že dosiahol vrchol albumového rebríčka vo Veľkej Británii, ale aj v Nemecku, v Austrálii a Írsku. Stal sa albumom roka vo viacerých anketách, okrem iného aj na Brit Awards, či v ankete časopisu NME.
Väčšina skupín po úspešnom debute si dá riadne načas, kým vyjde s niečím novým. Na jednej strane je to snaha nepodliezť latku a zodpovednosť voči fanúšikom, na druhej strane aj strach z neúspechu. Druhý album Arctic Monkeys „Favourite Worst Nightmare“ vyšiel iba rok po debute. Mladíkov okolo Alexa Turnera prestalo baviť na koncertoch hrať stále tie isté piesne. No tak jednoducho napísali, zložili a nahrali ďalšie a vydali ich opäť pod záštitou nezávisleho vydavateľstva Domino Records. A medzitým ešte stihli vymeniť basgitaristu, Andyho Nicholsona nahradil Nick O’Malley.
Aký bol druhý album Arctic Monkeys ? Nepochybne tvrdší a temnejší, ale zároveň aj pestrejší ako prvotina. Je až taký tvrdý, že si musel bubeník Matt Helders zobrať hodiny boxu, aby zvládal odbubnovať svoje party. Ani gitaristi Alex a Jamie nešetria svoje nástroje. Atmosféra nahrávky sa dá tušiť už v pesničke „Perhaps Vampires Is a Bit Strong But…“ na prvom albume, ľahšie „Clashovské“ vyhrávky ako v „Mardy Bum“ ustupujú do pozadia.
Už na „Obľúbenej nočnej more“ Alex začal dokazovať, že okrem nahnevanej punkovej polohy je doma aj v inej, pokojnejšej. Práve v pomalšej polohe sa začínajú prejavovať dovtedy nepoznané kvality a čaro Alexovho hlasu. Tie sa naplno prejavili na albume „The Age of the Understatement“ Alexovej „bokovky“, projektu The Last Shadow Puppets. Ide o kolaboráciu s Milesom Kaneom, spevákom liverpoolskej indie-rockovej skupiny The Rascals. Nejde však o žiadnu punkovú zbesilosť alebo alternatívnu psychedéliu.
„The Age of the Understatement“ je retro v pravom zmysle slova. Nájdete tu odkazy na hudbu ranných šesťdesiatych rokov, „Spectorovske“ orchestrálne aranžmány, „Paul-Ankovský“ swing, spaghetti-westernovú atmosféru Ennia Morriconeho, aj napätie a pátos „bondoviek“. Len Phila Spectora zastúpil Owen Pallett, známy zo spolupráce s Arcade Fire. A namiesto Ennia sú tu anglickí mladíci Alex a Miles. A nemôžem si pomôcť, ale ešte aj Alexov vokál mi veľmi pripomína spev toho kanadského Libanonca.
Nie je to žiadna hudobná revolúcia, je to pocta hudbe, ktorá vyšla z módy už dávno, ale našťastie, móda nemá na kvalitu žiadny vplyv a občas si to uvedomia aj poslucháči. To sa prejavilo aj na predaji debutu The Last Shadow Puppets, ktorý sa dostal na obligátny vrchol rebríčka vo Veľkej Británii. A nám ostáva už len sa tešiť na ďalšie hudobné počiny veľmi talentovaného mladíka z Sheffieldu.
Teraz už snáď viete, kto je to Alexander David Turner…
