Mediálne
Vedci z Prírodovedeckej fakulty UK objavili na Slovensku nový raritný minerál monazit (Gd)
(Rádio Regina, 08. 11. 2022)
Slovensko sa opäť môže pochváliť novým minerálom. Vedci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s expertmi z Univerzity v Jene objavili nový raritný minerál gadolíniový monazit. Konkrétne to bolo v lokalite Prakovce – Zimná voda v okrese Gelnica na východe Slovenska. Na opis minerálu nestačí zistiť jeho chemické zloženie, treba dokázať, že je to naozaj nový minerál nielen chemicky, ale aj štruktúrou, teda geometrickým usporiadaním atómov. Mária Babinská sa zhovárala s Petrom Bačíkom z Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie.
https://www.rtvs.sk/embed/audio/343987
Žiadosť o uznanie nového minerálu posudzovala a schvaľovala komisia pri Medzinárodnej mineralogickej asociácii. Od októbra je tento monazit v celosvetovom zozname minerálov.
Peter Bačík – geológ z Ústavu vied o Zemi (28.6.2022 22:19)
(Rádio Slovensko, 28. 6. 2022)
Ľudia si často neuvedomujú, že vďaka geológii majú všetky suroviny okrem dreva. Doma v kuchyni napríklad nájdeme kryštály, ktoré používame denne. Peter Bačík vďaka svojej profesii precestoval takmer celé Slovensko a nevynechal miesta pod zemou. Okrem prednášania a vedy má rád aj šport a hudbu. K vede ho priviedla náhoda.
Prečo majú kryštály symetrické štruktúry a ako geologické udalosti ovplyvňujú ľudskú existenciu?
Moderuje: Gabika Angibaud
Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
PODCAST: Poznanie, ktoré naozaj mení dejiny (Peter Bačík)
(podcasty VEDA NA DOSAH – CVTI SR, 27. 4. 2022)
História nám predstavuje mnoho známych vojvodcov a vodcov, slávne bitky i dátumy veľkých udalostí. Často sa domnievame, že sú to práve vojny a konflikty, ktoré určovali, ako bude svet napredovať. Je to však naozaj tak? Pri všetkých takýchto a podobných závažných medzníkoch v našich dejinách sme zabudli na niečo, čo rovnako významne menilo chod sveta – na poznanie a vedecký pokrok. Kopernik, ktorý zmenil náš pohľad na vesmír či Newtonove fyzikálne objavy boli natoľko prevratné, že ich dopad na civilizáciu znamenal viac, ako množstvo slávnych bitiek, ktoré si pamätáme. Napriek tomu sa o nich dozvedáme okrajovo, často sú iba poznámkou pod čiarou. Podobných osobností a objavov je v dejinách veľké množstvo a s naším hosťom doc. Petrom Bačíkom sa pokúsime objasniť, aký je ich význam pre rozvoj celého sveta a aké miesto by mali dostať v našom vnímaní ľudských dejín.
Dejiny písané Zemou
(podcasty VEDA NA DOSAH – CVTI SR, 31. 3. 2022)
Naše dejiny vo veľkej miere ovplyvňujú aj geologické procesy. Mnohé udalosti, ktoré považujeme za ľudský zásah do dejín, boli často iba následkom geologických zmien, napríklad vznik a zánik mnohých ríš, ale i významné revolúcie. Geologické udalosti boli predpokladom, aby vôbec život vznikol a neraz ho samotné mohli i ukončiť a navyše, doteraz vplývajú na dôležité svetové dianie. Po stáročia sme si mysleli, že našu históriu ovplyvňujeme sami, že tie najvýznamnejšie udalosti, vojny, revolúcie, vznik a zánik impérií či rovno celých civilizácií sú dôsledkom rozhodnutí nás, koruny tvorstva – ľudí. Maximálne sme boli ochotní pripustiť vplyv nadprirodzených bytostí, božstiev, ktorých maniere viedli k historickým zlomom. Dnes však už stále jasnejšie chápeme, ako našu históriu aj naše činy ovplyvňuje naša planéta. Prichádzame na to vďaka výdobytku novoveku – vede, v prípade poznávania vplyvu našej planéty najmä vďaka geológii. Vďaka modernému geologickému výskumu zisťujeme, že za množstvom dôležitých dejinných míľnikov sú práve geologické procesy. Či už je to legendárna potopa, pád Minojskej, Akkadskej či staroegyptskej ríše, možno aj zánik biblickej Sodomy, alebo v nedávnejšej minulosti Veľká francúzska revolúcia… A zistili sme, že vďaka niektorým geologickým udalostiam sme tu práve my, ľudstvo, lebo vďaka iným geologickým udalostiam sme tu vôbec nemuseli byť, dokonca tu nemusel byť ani život samotný. A tiež zisťujeme, že prírodné procesy na planéte Zem nás ovplyvňujú neustále a v skutočnosti oveľa viac, ako si mnoho z nás dokáže vôbec pripustiť.
PODCAST: Ako vznikajú farby? Nevidíme ich všetci úplne rovnako
(podcasty VEDA NA DOSAH – CVTI SR, 11. 10. 2021)
Ľudskí jedinci nevidia všetky farby úplne rovnako, každý z nás má svoj vlastný farebný svet trošičku odlišný.
Farby sú vlastnosťami svetla. Každý živočíšny druh má prispôsobené vnímanie farebného spektra svojim osobitým potrebám. Napríklad dravé vtáky majú videnie posunuté do červenej až infračervenej časti spektra, vďaka čomu vidia ostrejšie.
Ako funguje naše oko? Prečo majú predmety rôzne farby? Ako vznikajú farby minerálov? Je pravda, že ženy vnímajú viac farieb ako muži? Koľko odtieňov šedej v skutočnosti existuje? Prečo žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Odkaz
PODCAST: Masové vymierania v histórii: ničivé aj dôležité (Peter Bačík)
(podcasty VEDA NA DOSAH – CVTI SR, 19. 5. 2021)
V histórii došlo doteraz k piatim najvýznamnejším obdobiam masového vymierania na planéte Zem. Každým masovým vymieraním sa končí jedna geologická epocha a druhá začína.
Napríklad jedno masové vymieranie živočíchov umožnilo dinosaurom rozkvet, avšak ďalšie vymieranie ich vyhladilo. Podobná situácia sa udiala aj v prípade evolúcie a rozmachu ľudského druhu. Na rozdiel od dinosaurov a iných dávnych živočíchov si ale ničíme podmienky pre život sami svojou činnosťou.
V histórii už došlo k masovému vymieraniu v dôsledku skleníkových plynov. V období veľkého permského vymierania sa oteplilo „len“ o približne 6 stupňov Celzia, rovnako by sa mala za pár desiatok rokov otepliť atmosféra v súčasnosti.
Poučíme sa z histórie? Je možné nájsť v masových vymieraniach určitú pravidelnosť? Ako vedci dokážu určiť, kedy a k akému vymieraniu došlo? Čím sú charakteristické jednotlivé éry masového vymierania z minulosti?
Farby a očné klamy (nielen) drahých kameňov
(YouTube: Veda na dosah – CVTI SR, 14. 6. 2021)
Podľa najväčšieho barda slovenskej ľúbostnej poézie Andreja Sládkoviča je dvojica zamilovaných „ako tie božie plamene, ako tie kvety na chladnej zemi, ako tie drahé kamene“. O božích plameňoch toho veľa nevieme, ale vieme, že kvety a drahé kamene majú všeličo spoločné – napríklad neuveriteľnú pestrosť farieb. A vieme dokonca aj to, ako tie farby vznikajú, ako ich vnímame a aj to, ako nás môžu dokonca oklamať. Teda presnejšie – neklamú nás farby, klame nás náš vlastný mozog. Ale vieme už aj dosť veľa o tom, ako nás klame. Odkaz
Aj prach hýbe dejinami
(VEDA NA DOSAH, 13. 4. 2021)
Spája sa s vymretím dinosaurov, neandertálcov, Veľkou francúzskou revolúciou aj dnešným topením ľadovcov.
V bežnom živote človek vníma prach ako to, čo ho oberá o vzácny voľný čas, pretože ho musí každú chvíľu odstraňovať z nábytku či z auta. Prach má však aj mnoho pozitívnych aspektov. Bez neho by na Zemi nebol dážď, iba neznesiteľná vlhkosť. To vďaka zrniečkam prachu v atmosfére vznikajú oblaky aj dažďové kvapky. Prach tiež pomáha vytvárať spraše (pomerne úrodné pôdy) a slúži aj ako hnojivo pre fytoplanktón.
Prach v atmosfére – škodlivý alebo prospešný?
(Rádio Regina, 14. 12. 2020)
Do akej miery ovplyvňujú malé častice prachu život na planéte či ľudský organizmus? Vedeli ste, že prach prenáša rádioaktívne prvky aj z havárií atómových elektrární? O silnom vplyve prachu, ktorý je často sotva viditeľný voľným okom porozprával Márii Babinskej Peter Bačík z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Je prach v atmosfére škodlivý alebo prospešný? Zamýšľame sa nad touto otázkou spolu s Máriou Babinskou a Petrom Bačíkom z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Prach je všadeprítomný, aj vo vzduchu, ktorý dýchame. Nájdeme ho dokonca aj v tých najčistejších laboratóriách. Spôsobuje aj vážne choroby dýchacieho traktu. No bez prachu v atmosfére by sme nemali koralové útesy. Teraz sa budeme venovať sopke, ktorá vybuchla na Islande v apríli v roku 2010. Vtedy sa na pár týždňov zastavila letecká doprava.
Ako sme počuli prach má veľký vplyv na život na planéte, ale aj na náš ľudský organizmus.
Prach v atmosfére – škodlivý alebo prospešný?
(YouTube: Veda na dosah – CVTI SR, 4. 12. 2012)
Prednáška: Prach v atmosfére – škodlivý alebo prospešný? Do akej miery ovplyvňujú malé častice prachu život na planéte či ľudský organizmus? Vedeli ste, že prach prenáša rádioaktívne prvky z nehôd atómových elektrární? O silnom vplyve prachu, ktorý je častokrát sotva viditeľný, porozpráva vo svojej prednáške v rámci podujatia Veda v CENTRE v CVTI SR docent Peter Bačík. Odkaz
Prach v atmosfére
(Rádio Regina, 16. 11. 2020)
Tu je ale prachu povedali si určite neraz, keď ste otvorili dvere do starej komory, pivnice, vyšli na povalu, alebo zmetali podlahu. No a čo potom, keď vám vietor vmietol do tváre kúdele prachu z polí, či ciest? Darmo ste privierali oči, prach ste mali všade- v tvári, vo vlasoch, v očiach. Vedeli ste, že jediné, čo vám môže pomôcť je voda. Lenže s prachom je to oveľa zložitejšie, aj preto býva predmetom cieleného výskumu. Najmä ten, ktorý je častokrát sotva viditeľný voľným okom. S docentom doktorom Petrom Bačíkom z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK sa rozprávala Hana Michalčíková.
Pokračujeme v téme prachu. Už sme dnes hovorili , kde všade sa s prachovými čiastočkami môžeme stretnúť. Do atmosféry sa dostáva prirodzenou formou pri lesných požiaroch, vulkanickej činnosti, alebo počas peľovej sezóny. Zvyšovaniu jeho koncentrácie však pomáha aj aktivita ľudí- využívaním dopravy, priemyselnou aktivitou, alebo spaľovaním komunálneho a priemyselného odpadu. Ale nebýva to len na Zemi, býva to aj vo vesmíre, v medzihviezdnych mračnách , prach sa vytvára , ako sa môžeme dočítať dokonca na chvoste niektorých komét. Aj na to sa Hana Michalčíková pýtala docenta doktora Petra Bačíka z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK.
Jediným spôsobom ako sa prachové častice môžu dostať do ľudského tela je vdýchnutie. Ako upozornil aj Docent doktor Peter Bačík z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK, nos a horné dýchacie cesty dokážu zachytiť častice najväčších rozmerov, ale tie najmenšie sa dostávajú do pľúc a prostredníctvom nich do krvného obehu. Preto je veľmi dôležité, aby sa kvalita ovzdušia stala prioritou európskeho výskumu.
Nosíme ich na parádu, majú liečiť. Je však prekvapujúce, kde všade minerály nájdeme
(časopis Téma, 13.10.2019)
- Za niektoré kamene sú ľudia ochotní zaplatiť aj tisícky eur, lebo sú dobrou investíciou.
- Niektoré vraj majú schopnosť chrániť človeka pred chorobami, prípadne ich nosíme len tak na parádu, lebo sú pekné.
- A šperky z niektorých diamantov stoja aj milióny, mnohé z nich boli vyťažené ľuďmi pracujúcimi v otrockých podmienkach.
- Mineralóg Doc. Mgr. PETER BAČÍK, PhD. (39), z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave však hovorí, že ľudia majú o mineráloch skreslené predstavy a v skutočnosti je na nich založená moderná spoločnosť.
- Sú na Slovensku významné ložiská minerálov? Čo hovorí na liečenie kameňmi?
- Prečo bola bronzová doba v Európe o medi z Ľubietovej?
Minerály vnímame ako veci na parádu. Ťažia sa naozaj iba preto?
Nie, veľa ľudí nemá ani len predstavu, kde všade sa minerály využívajú. Celá moderná technologická spoločnosť je založená práve na využití minerálov, pri ktorých by sa možno niekto pýtal, načo sa ťažia, no vezmete do rúk hocijaký prístroj a veľká časť z neho je práve z minerálov.
Keď nerátame drevo, plast, tak väčšina ostatného je z minerálov?
Áno, napríklad aj všetky kovy okrem tých, ktoré sú recyklované, boli pôvodne z minerálov. Tiež množstvo nekovov, napríklad sklo, ktoré je z kremeňa.
Treba sa báť prachu zo Sahary?
(časopis .týždeň, 7.5.2018)
Svet konšpiračných teoretikov má svoje evergreeny aj svoje horúce novinky. Popri osvedčených hitoch, ako je očkovanie spôsobujúce autizmus, liečivé čistidlo bazénov či plochá Zem, sa raz za čas zjaví niečo nové, priam ako blesk z čistého neba.
Mineralóg Peter Bačík: Teším sa na vzorky hornín z Mesiaca a Marsu
(časopis Inspire, jeseň 2016)
Peter Bačík je jeden z najmladších docentov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučuje niekoľko predmetov (s laikovi málo hovoriacimi názvami) na Katedre mineralógie a petrológie, popularizuje vedu. Zavedie vás do tajov minerálov a mineralógie, ktorá si určite zaslúži viac pozornosti, ako sa jej momentálne venuje.
I. Mineralógia:
O čom všetkom je dnes odbor mineralógia?
Mineralógia v súčasnosti zďaleka nie je len o zbieraní pekných kameňov a ich ukladaní v zbierkach. Mineralóg môže na jednej strane skúmať tie najkrajšie drahé kamene, na druhej strane aj tie asi najmenej obľúbené – močové či žlčníkové. A môže skúmať ich vznik, morfológiu, ale aj vnútornú kryštálovú štruktúru. Dnes dokážeme skúmať minerály už na úrovni atómov, dokonca sa vieme pozrieť aj do nich. V dnešnej dobe je však dôležité prepájanie rôznych vedeckých disciplín a smerov, preto spolupracujeme s archeológmi na starovekej keramike, so stavbármi na zložení betónu, s astronómami na zložení meteoritov a mesačných hornín, ale aj s lekármi na spomínaných žlčníkových kameňoch.
Farby drahých kameňov
(časopis .týždeň, 6.9.2014)
Andrej Sládkovič v ľúbostnej básni Marína pripodobnil dvojicu zamilovaných k Božím plameňom, kvetom na chladnej zemi a k drahým kameňom. Nevieme, ako je to s Božími plameňmi, ale vieme, že kvety a drahé kamene majú všeličo spoločné – napríklad neuveriteľnú pestrosť farieb.