Aj prach hýbe dejinami
(VEDA NA DOSAH, 13. 4. 2021)
Spája sa s vymretím dinosaurov, neandertálcov, Veľkou francúzskou revolúciou aj dnešným topením ľadovcov.
V bežnom živote človek vníma prach ako to, čo ho oberá o vzácny voľný čas, pretože ho musí každú chvíľu odstraňovať z nábytku či z auta. Prach má však aj mnoho pozitívnych aspektov. Bez neho by na Zemi nebol dážď, iba neznesiteľná vlhkosť. To vďaka zrniečkam prachu v atmosfére vznikajú oblaky aj dažďové kvapky. Prach tiež pomáha vytvárať spraše (pomerne úrodné pôdy) a slúži aj ako hnojivo pre fytoplanktón.
Nosíme ich na parádu, majú liečiť. Je však prekvapujúce, kde všade minerály nájdeme
(časopis Téma, 13.10.2019)
- Za niektoré kamene sú ľudia ochotní zaplatiť aj tisícky eur, lebo sú dobrou investíciou.
- Niektoré vraj majú schopnosť chrániť človeka pred chorobami, prípadne ich nosíme len tak na parádu, lebo sú pekné.
- A šperky z niektorých diamantov stoja aj milióny, mnohé z nich boli vyťažené ľuďmi pracujúcimi v otrockých podmienkach.
- Mineralóg Doc. Mgr. PETER BAČÍK, PhD. (39), z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave však hovorí, že ľudia majú o mineráloch skreslené predstavy a v skutočnosti je na nich založená moderná spoločnosť.
- Sú na Slovensku významné ložiská minerálov? Čo hovorí na liečenie kameňmi?
- Prečo bola bronzová doba v Európe o medi z Ľubietovej?
Minerály vnímame ako veci na parádu. Ťažia sa naozaj iba preto?
Nie, veľa ľudí nemá ani len predstavu, kde všade sa minerály využívajú. Celá moderná technologická spoločnosť je založená práve na využití minerálov, pri ktorých by sa možno niekto pýtal, načo sa ťažia, no vezmete do rúk hocijaký prístroj a veľká časť z neho je práve z minerálov.
Keď nerátame drevo, plast, tak väčšina ostatného je z minerálov?
Áno, napríklad aj všetky kovy okrem tých, ktoré sú recyklované, boli pôvodne z minerálov. Tiež množstvo nekovov, napríklad sklo, ktoré je z kremeňa.
Treba sa báť prachu zo Sahary?
(časopis .týždeň, 7.5.2018)
Svet konšpiračných teoretikov má svoje evergreeny aj svoje horúce novinky. Popri osvedčených hitoch, ako je očkovanie spôsobujúce autizmus, liečivé čistidlo bazénov či plochá Zem, sa raz za čas zjaví niečo nové, priam ako blesk z čistého neba.
Mineralóg Peter Bačík: Teším sa na vzorky hornín z Mesiaca a Marsu
(časopis Inspire, jeseň 2016)
Peter Bačík je jeden z najmladších docentov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučuje niekoľko predmetov (s laikovi málo hovoriacimi názvami) na Katedre mineralógie a petrológie, popularizuje vedu. Zavedie vás do tajov minerálov a mineralógie, ktorá si určite zaslúži viac pozornosti, ako sa jej momentálne venuje.
I. Mineralógia:
O čom všetkom je dnes odbor mineralógia?
Mineralógia v súčasnosti zďaleka nie je len o zbieraní pekných kameňov a ich ukladaní v zbierkach. Mineralóg môže na jednej strane skúmať tie najkrajšie drahé kamene, na druhej strane aj tie asi najmenej obľúbené – močové či žlčníkové. A môže skúmať ich vznik, morfológiu, ale aj vnútornú kryštálovú štruktúru. Dnes dokážeme skúmať minerály už na úrovni atómov, dokonca sa vieme pozrieť aj do nich. V dnešnej dobe je však dôležité prepájanie rôznych vedeckých disciplín a smerov, preto spolupracujeme s archeológmi na starovekej keramike, so stavbármi na zložení betónu, s astronómami na zložení meteoritov a mesačných hornín, ale aj s lekármi na spomínaných žlčníkových kameňoch.
Farby drahých kameňov
(časopis .týždeň, 6.9.2014)
Andrej Sládkovič v ľúbostnej básni Marína pripodobnil dvojicu zamilovaných k Božím plameňom, kvetom na chladnej zemi a k drahým kameňom. Nevieme, ako je to s Božími plameňmi, ale vieme, že kvety a drahé kamene majú všeličo spoločné – napríklad neuveriteľnú pestrosť farieb.