Audio
PODCAST: Ako vznikajú farby? Nevidíme ich všetci úplne rovnako
(podcasty VEDA NA DOSAH – CVTI SR, 19. 5. 2021)
V histórii došlo doteraz k piatim najvýznamnejším obdobiam masového vymierania na planéte Zem. Každým masovým vymieraním sa končí jedna geologická epocha a druhá začína.
Napríklad jedno masové vymieranie živočíchov umožnilo dinosaurom rozkvet, avšak ďalšie vymieranie ich vyhladilo. Podobná situácia sa udiala aj v prípade evolúcie a rozmachu ľudského druhu. Na rozdiel od dinosaurov a iných dávnych živočíchov si ale ničíme podmienky pre život sami svojou činnosťou.
V histórii už došlo k masovému vymieraniu v dôsledku skleníkových plynov. V období veľkého permského vymierania sa oteplilo „len“ o približne 6 stupňov Celzia, rovnako by sa mala za pár desiatok rokov otepliť atmosféra v súčasnosti.
Poučíme sa z histórie? Je možné nájsť v masových vymieraniach určitú pravidelnosť? Ako vedci dokážu určiť, kedy a k akému vymieraniu došlo? Čím sú charakteristické jednotlivé éry masového vymierania z minulosti?
PODCAST: Ako vznikajú farby? Nevidíme ich všetci úplne rovnako
(podcasty VEDA NA DOSAH – CVTI SR, 11. 10. 2021)
Ľudskí jedinci nevidia všetky farby úplne rovnako, každý z nás má svoj vlastný farebný svet trošičku odlišný.
Farby sú vlastnosťami svetla. Každý živočíšny druh má prispôsobené vnímanie farebného spektra svojim osobitým potrebám. Napríklad dravé vtáky majú videnie posunuté do červenej až infračervenej časti spektra, vďaka čomu vidia ostrejšie.
Ako funguje naše oko? Prečo majú predmety rôzne farby? Ako vznikajú farby minerálov? Je pravda, že ženy vnímajú viac farieb ako muži? Koľko odtieňov šedej v skutočnosti existuje? Prečo žiarenie Slnka pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa? Odpovede na tieto, ale i mnohé ďalšie otázky sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Odkaz
Prach v atmosfére – škodlivý alebo prospešný?
(Rádio Regina, 14. 12. 2020)
Do akej miery ovplyvňujú malé častice prachu život na planéte či ľudský organizmus? Vedeli ste, že prach prenáša rádioaktívne prvky aj z havárií atómových elektrární? O silnom vplyve prachu, ktorý je často sotva viditeľný voľným okom porozprával Márii Babinskej Peter Bačík z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Je prach v atmosfére škodlivý alebo prospešný? Zamýšľame sa nad touto otázkou spolu s Máriou Babinskou a Petrom Bačíkom z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. Prach je všadeprítomný, aj vo vzduchu, ktorý dýchame. Nájdeme ho dokonca aj v tých najčistejších laboratóriách. Spôsobuje aj vážne choroby dýchacieho traktu. No bez prachu v atmosfére by sme nemali koralové útesy. Teraz sa budeme venovať sopke, ktorá vybuchla na Islande v apríli v roku 2010. Vtedy sa na pár týždňov zastavila letecká doprava.
Ako sme počuli prach má veľký vplyv na život na planéte, ale aj na náš ľudský organizmus.
Prach v atmosfére
(Rádio Regina, 16. 11. 2020)
Tu je ale prachu povedali si určite neraz, keď ste otvorili dvere do starej komory, pivnice, vyšli na povalu, alebo zmetali podlahu. No a čo potom, keď vám vietor vmietol do tváre kúdele prachu z polí, či ciest? Darmo ste privierali oči, prach ste mali všade- v tvári, vo vlasoch, v očiach. Vedeli ste, že jediné, čo vám môže pomôcť je voda. Lenže s prachom je to oveľa zložitejšie, aj preto býva predmetom cieleného výskumu. Najmä ten, ktorý je častokrát sotva viditeľný voľným okom. S docentom doktorom Petrom Bačíkom z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK sa rozprávala Hana Michalčíková.
Pokračujeme v téme prachu. Už sme dnes hovorili , kde všade sa s prachovými čiastočkami môžeme stretnúť. Do atmosféry sa dostáva prirodzenou formou pri lesných požiaroch, vulkanickej činnosti, alebo počas peľovej sezóny. Zvyšovaniu jeho koncentrácie však pomáha aj aktivita ľudí- využívaním dopravy, priemyselnou aktivitou, alebo spaľovaním komunálneho a priemyselného odpadu. Ale nebýva to len na Zemi, býva to aj vo vesmíre, v medzihviezdnych mračnách , prach sa vytvára , ako sa môžeme dočítať dokonca na chvoste niektorých komét. Aj na to sa Hana Michalčíková pýtala docenta doktora Petra Bačíka z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK.
Jediným spôsobom ako sa prachové častice môžu dostať do ľudského tela je vdýchnutie. Ako upozornil aj Docent doktor Peter Bačík z Ústavu vied o zemi SAV a Prírodovedeckej fakulty UK, nos a horné dýchacie cesty dokážu zachytiť častice najväčších rozmerov, ale tie najmenšie sa dostávajú do pľúc a prostredníctvom nich do krvného obehu. Preto je veľmi dôležité, aby sa kvalita ovzdušia stala prioritou európskeho výskumu.